Prečo regeneratívne

    Hospodárime spolu s kolegami na 640 ha tzv. ornej pôdy.  To „takzvanej“ píšem preto, lebo pôdu neorieme. Takže u nás asi nie je tá pôda orná. Spoločne sa o ňu staráme a pestujeme zdravé potraviny. Vlastne produkujeme suroviny, z ktorých sa dá urobiť zdravé jedlo. Študujeme, vzdelávame sa a hľadáme pomocou nových poznatkov a skúseností nové cesty.  Neorieme, nediskujeme, nesmykujeme, nekompaktorujeme, nevalcujeme, nepodmietame. Taktiež po postupnej niekoľkoročnej redukcii chemických vstupov, už nestriekame fungicídy, insekticídy, nehnojíme syntetickými hnojivami a skúšame, či by to nešlo aj bez glyfosátov. Zatiaľ to nevieme bez  herbicídov, ale po nejakom čase… Kto vie? Keď som pred pár mesiacmi videl zopár prednášok od Gabe Browna, tak som zistil, že to, čo robíme s pôdou, ako ku nej pri pestovaní plodín pristupujeme, ako sa o ňu staráme, sa volá Regenerative Agriculture – regeneratívne poľnohospodárstvo. Nie, nie Bio, či ekologické. Má to trošku iné postupy a zásady, ale cieľ je rovnaký. Hospodáriť šetrnejšie na pôde, v súlade s prírodou, s prírodnými zdrojmi, s úctou ku Matke Zemi. Ten základný rozdiel od tzv. ekologického poľnohospodárstva je však v tom, že v  regeneratívnom hospodárení sa pôda ničím (tzv. závesným náradím) nerozrušuje a pôda je tak po celý rok pod rastlinným krytom. Nepretržite tak pod povrchom prebiehajú procesy (napr. mykorhíza), ktoré sa vyvíjali stovky milióny rokov a ktorým vďačíme za vznik pôdy a v konečnom dôsledku aj za vznik väčšiny živých organizmov na Zemi. Človeka nevynímajúc. Prirodzene. Takže keď porovnávam niektoré viditeľné parametre (pôdne erózie), či výsledky pôdnych analýz , ako obsah organického uhlíka (c-org, humusu, množstvo organizmov), vychádza mi regeneratívne hospodárenie ekologickejšie, ako v prípade tzv. biopodnikov. Ale o tom viac inokedy. 

    Keď si človek „vygúgli“ Regenerative Agriculture (regenerative.sk), dozvie sa, že tento systém má štyri zásady, či pravidlá. A chcem to zdôrazniť. Len štyri:

1. Priama sejba, čiže neobrábanie – No Till.

To znamená, že všetko, čo v pôde žije a rastie, je nedotknuteľné. Ba priam posvätné. Tie korene a živé organizmy (ekosystém) si tam vytvárajú svoj zázračný svet, ktorého súčasťou je napríklad spleť nekonečných kanálikov – drenáží, ktorými voda promtne vsiakne pri prudkých zrážkach a neodtečie do neužitočna. Skrátka zabezpečujú vodno-vzdušný režim.

2. Celoročný pokryv pôdy plodinami, medziplodinami, pomocnými plodinami, alebo iba rastlinnými zvyškami po zbere hlavnej plodiny. Napríklad zvyškami po zbere kukurice, ktoré zostanú po kombajne nedotknuté až do jari, kedy sa do nich seje slnečnica, či sója a pod.

Čiže všetko, čo z pôdy narastie, zostáva nedotknuté a rozkladá sa nasledujúcu sezónu a chráni pôdu a vlahu v nej v novej plodine. Ale čo je to najdôležitejšie a absolútne esenciálne, poskytuje potravu pôdnemu edafónu – biómu. Tým sa  v najvýraznejšej miere podieľa na prirodzenej úrodnosti pôdy.

3. Nepoužívanie fungicídov, insekticídov a syntetických hnojív.

Neustále počúvame o pôdnom humuse, že ho v našich pôdach ubúda (za 110 rokov o 50-80%) a že humus  treba v pôdach zvýšiť. Ale striekame pôdu fungicídmi proti fuzáriu, ktoré je mimochodom rozhodujúcou hubou (spolu s trichoderma a i.) pri rozklade lignínu, ktorý je mimochodom rozhodujúcim pri tvorbe podielu humusu z pevných častí rastlín. 

Želáme si (skutočne?) väčšiu diverzitu v krajine a viac prirodzených požieračov škodlivého hmyzu, ale pôdu každý rok dezinfikujeme insekticídmi a aj opakovane plošne a nemáme šancu zistiť ako to funguje bez nich. A vie vôbec väčšina poľnohospodárov, že jarabica, čiastočne aj bažant a ďalšie vtáky neodchovajú bez živočíšnej potravy (hmyzu) mláďatá?

A tušia tí odhodlaní vyznávači rekordných úrod a tzv. intenzívneho hospodárenia, že jedna granulka liadku na pôde, či iného syntetického dusíka, znamená pre pôdne baktérie asi to isté, ako pre ľudí výbuch skladu s hnojivami v Bejrúte? 

4. Pastva hospodárskych zvierat, či ich riadený pohyb po pôde. Tzv. holistická pastva. Ako alternatíva ku tomu je aplikácia kompostov, či inej organickej hmoty. Napríklad podostielka od zvierat, hnoj. Nie digestát, či podobné bezuhlíkaté produkty. Ide o ten uhlík, nie o živiny. Tých je v pôde dosť. Keď je v nej život samozrejme.

    Ale nekonečné pozitíva a prínosy regeneratívneho – akumulačného hospodárenia si dnes každý môže prečítať z množstva zdrojov, ktoré sú bežne dostupné. A samozrejme tiež o katastrofálnych dopadoch súčasného priemyselného – exploatačného hospodárenia. Ladislav Miko to takto pekne oddelil v jednej zo svojich prednášok. Aj ja si dovolím dodať, aby to bolo zrozumiteľnejšie. To dnešné priemyselné je ťažobné (pôdu drancujúce) a to regeneratívne je obnovujúce (pôdu doplňujúce).

    INRA (Institute National de la Recherche Agronomique) vypočítal model, podľa ktorého, ak by sa na všetkej pôde na Zemi hospodárilo regeneratívne, pôda by uložila ročne v priemere 4 tony CO2 na jeden hektár. Tento proces sequestrácie by znamenal, že pôda by viazala viac uhlíka ako ľudstvo vypustí svojou činnosťou. Predpokladajú, že by to znamenalo do 30 rokov zvrátenie otepľovania Zeme a začala by sa ochladzovať. Píše o tom aj Paul Hawken vo svojej knihe Drow Down. Pomenoval tento proces ukladania CO2 do pôdy BIOSEKVESTRÁCIA. Je to najdokonalejšia, najzložitejšia technológia, ktorá 100% funguje už stovky miliónov rokov. A jej vďačíme za našu existenciu. Tento úžasný vedec (osemdesiatnik) často  skromne pripomína vo svojich prednáškach a článkoch, že o pôde toho stále veľa nevieme. Že je to tak zložitý ekosystém, že pravdepodobne dnes nepoznáme – nerozumieme ani 1%!!! procesov, ktoré v nej prebiehajú. Aký to rozdiel, keď to porovnám s tvrdeniami, ktoré čítam v dielach iných vedcov tzv. „znalcov pôdy“. 

    A čo sme za 12 rokov dosiahli my v Krakovanoch?

1. Nepoznáme už 10 rokov erózie. Tie sú každoročné bežné u našich susedov. Nie však u nás.

2. Vodozádržná kapacita napr. za rok 2021, bola u našich pôd o 100 litrov na m² za rok vyššia ako u susedov. Mimochodom, je to o 1000 m³ za rok viac na hektár.

3. Infiltračná schopnosť našich pôd je 50 – 70 MM za hodinu. Pôda u susedov 3 – 5 MM za hodinu.

4. Naše pôdy uložili za dobu, čo hospodárime regeneračne, s medziplodinami a no till 30 – 45 ton CO2 na 1 hektár. To je približne 4 t / ha / rok. To mimochodom potvrdzuje, že INRA to vypočítala správne.

5. Naše úrody u hlavných plodín (kukurica, tvrdá pšenica) sú nadpriemerné v porovnaní s mnohými  konvenčnými podnikmi.

6. Náklady a predovšetkým materiálové vstupy nám rapídne klesly, čo malo zásadný vplyv na ekonomickú stabilitu podniku.  

   Toľko na úvod. No vlastne dosť dlhý úvod, ale toto bolo nutné povedať, aby bolo zrejmé, prečo toto celé píšem.

Tak teda úprimne:

    Poľnohospodárstvo. To výkonné, priemyselné, konvenčné poľnohospodárstvo tak, ako dnes funguje a ako sa vyučuje na školách, aj stredných, nie je riešením, ale súčasťou ekologických problémov. A aký má, či bude mať klimatická zmena vplyv na poľnohospodárstvo? To je veľmi nešťastne kladená otázka. Tá nás uvádza do akejsi hypnózy nič nerobenia. Vlastne do vývoja nových technológií. Nový agrobiznis. Voláme to poľnohospodárstvo 4.0. Musíme sa pýtať: Aký vplyv má dnešné poľnohospodárstvo, teda to čomu hovoríme  agrobiznis, na klimatickú zmenu? Odpoveď: Zásadnú. A ak sa nič rozhodujúce nezmení tak ten vplyv sa v nasledujúcich 20 – 30 rokoch prejaví ako devastačný. Ako naše fatálne zlyhanie. A čo sa má zmeniť? No úplne kardinálne je v riešení tohto problému vzdelanie.